Skialp-Prechody

Švajčiarsko - Engadin - Julierpass 6:55 Vyrážam. Teplomer v aute ukazuje mínus 17. Som naobliekaný, mám hrubé rukavice. Pomaly ťapkám a skúšam sa zohriať. Šliapem známym smerom. Stopa je prešliapaná, presne ako som plánoval a čakal po peknom víkende. Čaká ma Piz Surgonda. najprv sa však musím preťapkať nekonečnými bielymi pláňami. Výstup na tento kopec a následný zjazd naspäť na Julier je peknou dennou túrou pre mnohých skialpinistov.   Piz Surgonda  3196m, 8:45  (980v.m. 3,5hod podľa skialp sprievodcu) Jediný kopec, na ktorom som už bol z tých

  "Okrem iného som si želal, aby toto naše podujatie opäť povznieslo tradičnú lyžiarsku turistiku a dalo nové podnety tomuto nádhernému športu, ktorý mladá horolezecká generácia neprávom zanedbáva." Walter Bonatti r. 1955       Vari každého horolezca, ktorý niekedy počul o objavných cestách na severný a južný pól, uchvátili tieto dobrodružné podujatia a nejeden v skrytom kútiku duše sám zatúžil oboznámiť sa s tými ďalekými končinami. Priznávam, že sa vo mne vždy ozvala táto túžba, len čo sa moje myšlienky obrátili na Arktíd

Viktor Beránek je známy ako dlhoročný chatár z Chaty pod Rysmi. Jeho skialpinistiskú minulosť už ale poznajú len pamätníci, a tak som sa pri mapovaní zaujímavých prechodov rozhodol pripomenúť aj tento, na Slovensku ojedinelý, počin. V čase tohoto prechodu bol Viktor aktívny a úspešný pretekár v skialpinizme. Samozrejme, že preteky vtedy vyzerali trochu ináč ako dnes. Nie však o pretekoch bude reč. Aj v rámci prípravy na skialpovú expedíciu na Špicbergy a aj v duchu podobných "Haute Route" v alpských pohoriach sa Viktor rozhodol spraviť podobný

Skialpinizmus ako jeden z najkrajších horských športov ponúka počas jednej túry silné zážitky. Tým najväčším závislákom však "jeden vrchol" často nestačí. Ich túžba po neobyčajných zážitkoch v "prirodzenom životnom prostredí" ich vedie aj k takým skialpovým akciám, nad ktorými "tí ostatní" len krútia hlavou.   Hrebeň Západných Tatier svojimi parametrami priam vyzýva na akciu štýlom nonstop. Oproti hrebeňu Nízkych Tatier, ktorý je určite tiež podobnou výzvou, sú však Západné Tatry podstatne drsnejšie a počas

Piatok ráno. Tatry sú také, aké ich posledné dni a týždne poznáme. Hmla. Každý sa ju snaží nejak preľstiť, vyhnúť sa jej. Ľudia sú vynaliezaví, spôsoby rôzne. Povráva sa, vraj už bolo odskúšané všetko. Modlitby, obete bohom, čierna mágia, držanie palcov pri predpovedi počasia... Tak až v takej núdzi ešte nie sme. Ja navrhujem Peťovi skúsiť dnes inú dolinu a využiť služby vývozu taxíkom do základného tábora. Vyrazíme teda do Velickej doliny, stejnak sme tam polyžovali zatiaľ len málo. Cieľ vyberáme jednoduchší, ale prestížny: Litvorové se

Klasický znamená z Ružomberka do Tureckej (či naopak), tak sa to chodí na pásoch asi najčastejšie. Vlastne je to z veľkej časti „traverzovka“, nie hrebeňovka. Asi 40km, asi 2000m nastúpaných, ideálna denná prechádzka na pásoch, obľúbená aj na bežkách. Takto na jar sa to dá zvládnuť v pohode za svetla, ak ide človek naľahko.   Zo stanice v Rybárpoli najprv dva kiláky pochodu pod lanovku, kým sa dostanem na sneh. Ešte že popri ceste vedie chodník lesom - len zisťujem že z veľkej časti je vhodný skôr na mačky :-) Nevadí, pol hodinka od vlaku a�

Prvý marcový víkend a nedeľa konečne ako maľovaná, ide sa na to! Po dvoch týždňoch odmäku sneh sadol a zmrzol, lavíny sa vyzúrili, bude sa dobre šmýkať. Program je jasný: Párnica - Osnica - Stoh - Chleb - Veľký Kriváň - Malý Kriváň - Suchý - Kľačianska Magura - Turčianske Kľačany. Jasné že na začiatku chýbajú Rozsutce a na konci Panošiná, aby bol hrebeň celý. Ale tie prvé nie sú veľmi lyžovateľné (a Veľký už aj zavretý) a na Panošinú sa trepať po rozrytej zvážnici lesom, to sa mi už fakt nechce.     Na lúkach nad Párnicou je

Po minulotýždňovom boji so západnou, ďumbierskou časťou hrebeňa Nízkych Tatier prišiel čas okúsiť aj tú kráľovohoľskú, nech to mám komplet. Počasie sa vylepšilo, aj slnko bolo sľubované a teploty vraj akurát pod nulou. Snehu nad mieru, nového málo, skoro ideál.     Začal som rovnako ako pred týždňom, na Čertovici, len na druhej strane cesty a do Sedla za Lenivou som rozhýbal lenivosť po zvážnicovej stope. Hore aj slnko vykuklo cez rednúcu hmlu, vyzeralo to na čoraz krajší deň. Ďalej cez rúbane a zvyšky lesa viedla už len jedna stopa, zasypan

Inšpirovaný článkami o prechode hrebeňa vybral som sa skúsiť aj ja, najprv len „tú ľahšiu polovicu“, nech viem o čom to je. Podľa hesla „ťažko na cvičisku...“ vybral som si tie najlepšie možné podmienky, keď mi nohy podlamovali práve dobraté antibiotiká, mizerná viditeľnosť a haldy nového snehu.   O siedmej prichádza na Čertovicu bus z BB, skáčem rovno do záveja a o chvíľu už sa rozdýchavam smerom na Lajštroch. Ten je aj jediným kopcom, ktorý ešte vidím celý - mraky síce visia tesne nad hrebeňom, ale rýchlo klesajú a začína sne�

1961 Zibrínová, Zibrín, Peinel, Tataka, Banko   Veľmi ľutujem že moje spomienky na staré túry nemôžem doplniť originálnymi fotkami účastníkov, ale pri úteku v auguste 1968 sme zanechali všetko za sebou. Aj vzácne albumy s fotkami s rodinou, z pretekov, túr a lezenia. Asi to má v archíve tajná polícia. Cnie sa mi aj za mojimi trofejami a pokálmi, boli to pekné časy.   Dnešná digitálna technika dáva ale možnosť „nasťahovať sa“ do tohto terénu a snažím sa tie spomienky trochu oživiť. Technika baľšaja! Zabudnime na politiku a venujme sa k

Pomaly sa blíži zimná sezóna a všetci tí, čo podľahli čaru lyžiarskych túr či prechodov po zasnežených kopcoch, už iste rozmýšľajú a plánujú túry na zimu. Tu je jeden tip pre vás. Je to skialpinistický prechod naprieč Vysokými a Západnými Tatrami, alebo ak chcete od Brnčalky až po Žiarsku chatu. Nám sa túto túru podarilo zrealizovať až po 35 rokoch. Prvýkrát sme sa o to pokúšali už v apríli 1977. Samozrejme nemali sme k dispozícii taký výstroj ako dnes, ale mali sme chuť a vôľu a tak nám nevadili ani ťažké batohy a prezúvanie sa d

Nízke Tatry sú pohorie priam predurčené na hrebeňové prechody. Zatiaľ čo v lete sa už na trase Telgárt - Donovaly preháňajú "stíhači" a traťový rekord dvojice Homola/Daňo je 14:41hod., tak v zime na lyžiach je situácia trošku iná. Hrebeň Nízkych Tatier išlo množstvo skialpinistov rôznymi spôsobmi. Bežne sa chodí za dva, za tri dni. Ísť tento 100 km dlhý hrebeň s prevýšením 5500 metrov na lyžiach s prenocovaním za dva dni je veľmi pekný skialpový podnik. My si tu dnes ale predstavíme jeden trošku netypický výlet, alebo skôr úlet. Pacho

  Nebeská cesta Zatiaľ som o svojich výletoch do hôr nenapísal ani jeden článok. Asi preto, že som ich nikdy nepovažoval za dostatočne hodnotné, aby som sa s nimi podelil s ostatnými (bušičmi, onsajtérmi, kráľmi mixov a ľadov...). Inšpiroval ma článok od bušiča Adiho, ktorý s parťákom vyliezol krásnu cestu v Chamonix a nenapísal o nej takmer nič. Písal len o pocitoch. Tak tu je pár mojich o sedemdňovom skialpovom prechode Álp v oblasti Zermattu.     Výhľad z Brittania hutte na Strahlhorn (vzadu vľavo)   O príprave Nie je to

Je nedeľa večer. Predpoveď počasia z rádia sľubuje, že po gýčovo slnečnom víkende sa zajtra zamračí a sem-tam aj zaprší. Za chatou sa dvíha vietor a škodoradostne fúka cez otvorené  okno do kuchyne. Šance na zajtrajší skialp sú čoraz mizivejšie. Keď večer s čelovkou dorazí Maťo, radšej ani nič neplánujeme. Ráno sa uvidí. Teda ak vôbec bude niečo vidieť a nebude hmla.    "Nie je to vlastne náhoda, čo je náš skutočný osud?"   Brnčalka, 7:00 Nechávame to na ňu - na náhodu. Vyrážame smer Veľká Zmrzlá dolina. Kam, to stále n

Miša som stretol počas prechádzky do Malej Studenej deň pred naším prechodom s Mikim. Bavili sme sa okrem iného hlavne aj o Gipsyho prechode. Michal mi rozprával ako počas mojej neprítomnosti v Tatrách zimu po zime systematicky prechádzal sedlá a štrbiny Gipsyho prechodu. Rozhovor sme uzavreli tým, že podmienky ani túto zimu neprajú, pretože v žlaboch je na rozdiel od dolín málo snehu.   Zopakovanie Gipsyho prechodu: Michal Malák a Miro Leitner  Z Mišovho rozprávania:   Definitívny termín pokusu som určil na piatok 23.03. Bál som sa, že potom už bude kôl