Skialp-Prechody - Paolo Rabbia - skialp prechod Álp v Bonattiho stopách - Vetroplach magazin

Paolo Rabbia - skialp prechod Álp v Bonattiho stopách

03.02.2016
paolo-rabbia-skialp-prechod-alp-v-bonattiho-stopach

Paolo Rabbia prešiel na lyžiach Alpy v stopách slávneho Bonattiho prechodu. 

1800 kilometrov prechodu celých Álp z východu na západ. Všetko bez použitia akéhokoľvek dopravného prostriedku. Iba lyže a pásy, prípadne peši v skeletoch a s lyžami na chrbte.

Paolo Rabbia - vtedy 43 ročný Talian z Cuneese di Savigliano, ženatý otec dvoch dcér, vyrazil na prechod 29. decembra 2008 zo sedla Forcella della Lavina al Mangart (Júlske Alpy). Do cieľa prišiel 28. februára 2009 zlyžovaním zjazdovky v stredisku Garesio 2000 v Ligúrskych Alpách.

62 dní trvalo Paolovi kým naplnil svoj sen  a ako prvý prešiel touto trasou kompletne v zimnom období.

 

Podobných prechodov Álp bolo zaznamenaných len veľmi málo. Ako predloha poslúžil Paolovi už spomínaný prechod Waltera Bonattiho a Lorenza Longa z roku 1956. Za zmienku určite stoja aj prechody uskutočnené dvojicou L.Dematteis a A.Guy prípadne bratmi Detassis a A.Righini. Prvé sólo Alpami na lyžiach prešiel Jean-Marc Bois v roku 1970 z St.Etienne-de-Tinée až do Badgasteinu v Rakúsku. V žiadnom prípade by sa pri prechodoch nemalo zabúdať na legendárneho francúza Leona Zwingelsteina, ktorý už v roku 1933 s lyžami a peši prešiel z Nice (12.februára) do Rakúska, kde v Tirolsku ukončil prechod 6. Apríla.

Celkovo približne desať expedícií v histórii prešlo Alpy krížom, rôznymi variantami. Koľkí z nich a koľko krát použili nejaký dopravný prostriedok, prípadne lanovku sa nedá určite presne povedať.

 

Prechod Paola Rabbiu sa odohráva celý v zimnom období. Bez dopravných prostriedkov, bez podpory, bez kompromisov. Ako spomína sám Paolo. V horách som nikdy neurobil nič významné, azda len okrem výstupu na Cho Oyu v roku 2006 samozrejme bez kyslíku. Skialpinizmu sa venujem od mladosti, rovnako som behával a absolvoval nejaké dlhé triatlony (Ironman).

Ako povedal Paolo, nič významné až doteraz... kým neprešiel tento unikátny prechod so 75 vertikálnymi kilometrami stúpania. Prechod v zimnom období je pritom oveľa náročnejší na počasie, klimatické a snehové podmienky ako na jar...

 

Paolo_Rabbia_-_skialpový_prechod_Álp_v_Bonnatiho_stopách

LA STRADA DEGLI ANIMALI SELVATICI
intervista a Paolo Rabbia di Vinicio Stefanello

"Cestou divej zveri." - rozhovor s Paolom Rabbiom

 

Paolo, prejsť celé Alpy s lyžami za 62 dní... také niečo je v podstate vec pre bláznov a snílkov. Bola tvoja hlavná motivácia to, že výhradne v zimnom období to ešte nikto nikdy nedokázal?

 

 Posledný deň prechodu, keď mi pohľad padol na nekonečné hrebene Álp v pozadí, prišlo mi na myseľ: "Ako je to vôbec možné? To je čisté bláznovstvo!" V čase, keď sa myšlienka na prechod začínala zhmotňovať, nemôžem poprieť, že vedomie toho, že by som bol prvý, kto to prešiel v zime ma postrčilo dopredu. Ale na druhej strane, povedzme si otvorene: "Nie je práve toto motorom tvorenia nových ciest v horolezectve?"

 

Ako si sa na prechod pripravoval?

 

Rovnako ako na expedície do Himalájí. Veľa aeróbneho tréningu na bicykli a peši. A popri tom samozrejme aj trošku toho lyžovania :)

 

Paolo_Rabbia_-_skialpový_prechod_Álp_v_Bonnatiho_stopách

Stanovil si si na začiatku nejaké pravidlá hry? 

 

Rozhodol som sa hneď na začiatku, ľahko a rýchlo, že pravidlá budú jednoduché a jasné - prejsť všetko vlastnými nohami aj za cenu peších presunov údoliami. Toto mi spôsobilo nejedno nedorozumenie pri mašírovaní údoliami, pretože všetci si mysleli, že hľadám zastávku skibusu, prípadne chcem zviezť a ja som sa len chcel spýtať na správny smer cesty... :) Mal som veľké šťastie, že práve túto zimu bol dostatok snehu aj v údoliach, kde sneh napadne tak raz za pár rokov. Tých pár zjazdoviek, ktoré som musel vyšliapať mi nespôsobilo nejaké problémy. Dnes už na zjazdovkách trénuje stále viac skialpinistov, tak môžem povedať, že som bol celkom dobre prijatý. A lanovky? Nemal som lístok :) tak som to prešiel celé bez nich.

 

Ako si si vyberal trasu? Musel si ju meniť aj počas prechodu?

 

Mal som so sebou plán Bonnatiho postupu a snažil som sa ho držať ako sa len dalo. V oblasti Gulie a Carnia som šiel prakticky tou istou trasou ako Bonnatiho partia. V Južnom Tirolsku som sa však o výstup na Cimu Grande di Lavaredo ani nepokúsil tak ako to urobili Bonnati s Longom a potom som kôli snehovým podmienkam namiesto do Arhntalu zamieril ďalej priamo cez Passaiertal. Ďalej som pokračoval ďiaľkovou trasou 56. Dobré podmienky som využil na malú odbočku a vystúpil som na Similaun. Vystúpiť na Ortler ako Bonnatimu sa mi ale zase nepodarilo. Vo Švajčiarsku som tiež údolie Rýna, kde dnes už vedie autostráda vymenil za vhodnejšiu trasu. 

Do Zermattu som prišiel údolím lebo prechod cez Zwischenbergpass (3434) do Saas Fee nebol možný. Dve hodiny dobrého počasia na Theodulpasse mi umožnili spraviť aspoň odbočku na Breithorn a tak sa mi podarilo vystúpiť aspoň na jednu štvortisícovku. V oblasti Mont Blanku ma zastihlo zlé počasie a tak som bohužiaľ nielen že naňho nemohol vystúpiť ale som ho ani raz nezazrel...

Neskôr vo Francúzskych Alpách som už využil dobré počasie a na niekoľkých miestach som si trasu predĺžil a skrášlil.

 

Paolo_Rabbia_-_skialpový_prechod_Álp_v_Bonnatiho_stopách

Poďme ku technickým veciam. Koľko vážil tvoj batoh a výstroj? Ako si si vyberal materiál ktorý si použil? Ako si mal zorganizovanú logistiku? Spanie, stravovanie?

 

Od čias mojich výprav do Himalájí mám to šťastie, že mojím partnerom je veľký športový obchod v meste kde bývam a nie jeden výrobca materiálu. Mám tak väčšiu slobodu výberu a to som aj využil naplno. Dva mesiace som strávil výberom výstroje. Topánky ani lyže neboli tie najľahšie možné ale uprednostnil som pohodlie a ovládateľnosť. Veľký zreteľ je treba dať na lyže s ktorými musíte s 16 kilovým batohom prekonávať ľadovce rovnako aj ostré hrebene.

V batohu som mal základné veci: oblečenie, spacák, bivakovacie vrece, varič, čelovku, satelitný telefon, lieky, jedlo, lopatu. Našťastie som núdzovo bivakoval iba tri razy. Väčšinou som nocoval na chatách, v hostincoch, párkrát ma prichýlili aj ľudia z horskej služby či horskí vodcovia.

 

Aké prináša so sebou takýto prechod riziká a obtiažnosti? Ocitol si sa v trochu netypickej zime bohatej na sneh. Ako si obstál v lavínovom riziku?

 

Táto zima bola veru netypická. Predstavte si, že prvých 45 dní som stretol okrem priateľov ktorí mi šli špeciálne naproti a občas ma sprevádzali iba dvoch skialpinistov. Tabule v dolinách neodporúčali vyrážať na túry a dokonca som v niektorých oblastiach natrafil aj na zákazy skialpinizmu... veru prvých 20 dní situácia nebola moc žartovná...

 

Pár dní ťa sprevádzali tvoji priatelia, zvyšok si však už šiel celkom sám. Ako vyzeral taký typický samotársky deň?

 

Tak vcelku som bol úplne sám 45 dní. Tie ostatné som mal vždy nejakú príjemnú spoločnosť kamarátov a známych. Ako vyzeral typický deň? Jednoducho ráno vstať a do západu slnka šliapať stopu a pozerať do snehu :) prestávky boli krátke.

 

Paolo_Rabbia_-_skialpový_prechod_Álp_v_Bonnatiho_stopách

Ako vyzerali noci?

 

Po príchode som sa večer "poskladal " od vyčerpania. Už ráno som sa však budil s hlavou plnou myšlienok a vzrušenia nato, čo ma všetko cez deň čaká...

 

Aké stretnuta sa dajú zažiť v zimných Alpách? Na čo si spomínaš najradšej?

 

Vo švajčiarskom údolí Val Ferret som zažil jeden nezabudnuteľný večer s Jeanom Troilettom, ktorého som spoznal ešte počas výpravy na Gasherbrum. Počúvať šesťdesiatnika ako nadšene rozpráva o svojich himalájskych projektoch pre nasledujúce sezóny bolo úžasné...

A potom, ten večer, ktorý som strávil rozhovorom s  vyše sedemdesiatročným horským vodcom Clementom Berardom. V jednej chvíli mi hovorí: "Počuj a vieš, že ty vlastne počas svojho putovania v podstate stále ideš chodníčkami divej zveri?!" mal veľkú pravdu...

 

Vysvetli to trošku lepšie...

 

Prakticky ako každý, kto dnes vyráža na podobné podniky do hôr som vyrazil aj ja s mojím dobrým GPSkom. Ako tak ubiehali dni začal som si uvedomovať, že ho používam stále menej a menej až kým som ho neodložil celkom... Zvyšok putovania už som zvládol bez neho. Časom som prestal študovať mapu každú štvrť hodinu a stále viac som sa nechával viesť mojím inštinktom. Pochopil som, že či už v lese alebo na lúkach, najefektívnejšia trasa bola vždy tá ktorú si zvolili aj ozajstní vládcovia týchto hôr: divoké zvieratá.

 

Aká najkurioznejšia vec sa ti prihodila počas prechodu?

 

12. februára som prechádzal cez Val DÍsere práve počas majstrovstiev sveta v zjazdovom lyžovaní. Bol som prijatý v talianskom dome najvyššími pohlavármi lyžiarskeho zväzu. Chvíľu som sa dokonca cítil ako športovec ale predsa len: bol som tam ako vagabund, otrhaný zarastený a s neskutočným vlčím hladom :)

 

A najkrajšia?

 

Bez pochybností, najkrajší moment bol počas príchodu do Garessia. Bolo to ako keby som práve končil Tour de France, obklopený pomocníkmi, celým tímom. Podávajú ti pohár šampanského. V cieli ťa čakajú masy divákov :)))

 

Paolo_Rabbia_-_skialpový_prechod_Álp_v_Bonnatiho_stopách

Kedy si zažil najťažšie momenty? Rozmýšlal si nad tým že to vzdáš?

 

Najťažší deň som zažil na priesmyku San Gothard. Počasie nebolo dobré ale až do tohto dňa som šlapal každý deň a tak som vyrazil aj tak. Snehová búrka ktorá sa strhla bola zlá. Vietor ma zhodil dvakrát na zem.

Ukryl som sa v závetrí, keď vietor neprestával vydal som sa naspäť. Stopa už samozrejme bola zaviata. Keby sa mi vtedy niečo stalo... Mal som jednoducho šťastie.

 

Ako na Teba zapôsobili Alpy ako celok? V akom stave sú momentálne?

 

Vidieť Alpy tak ako som ich videl ja, pod snehovou perinou, bolo určite veľkolepé. Nedá sa nato však pozrieť z nadhľadu a nezbadať niečo, čo dojem pokazí... Nedá sa robiť si veľké ilúzie. Alpy sa už nevrátia do minulosti. Už nikdy nebudú Alpy tou pravou a ozajstnou divočinou. Tie momenty samoty boli veľkým dobrodružstvom a zážitkom ale je rozdiel ich zažiť v Pralese alebo v botanickej záhrade...

 

Určite si prechádzal aj cez oblasti ktoré si predtým nepoznal. Ktorá ťa najviac očarila? Kde sa ti najviac zapáčilo?

 

Určite odporúčam oblasti Gulie a Carnica. Veľkým objavom bola pre mňa Val Formazza. Táto oblasť ponúka skialpinistovi skutočne všetky možnosti. Pre pravého skialpinistu podľa mňa nie je lepšia oblasť ako južné Alpy, je už jedno či Francúzska alebo Talianska strana.

 

Šlapal si nekonečne dlho. Hore dole ako na húpačke. Skús jednou vetou: Čo Ti to dalo?

 

Cieľom bolo putovanie... cesta... 1800 kilometrov, 75 vertikálnych kilometrov... najkrajšou odmenou pre mňa bolo, že sa mi to podarilo prejsť celé...

 

Ako si sa po 62 dňoch putovania znovu vrátil do normálneho života?

 

Úplne jednoducho, bez nejakého veľkého snaženia :)

 

Paolo_Rabia_(vľavo)_po_prechode_Pyreneji_s_redaktorom_časopisu_Skialper

 

Z talianskeho originálu preložil Martin Bartoň

www.planetmountain.com

 

         

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Fotky Paolo Rabbia - skialp prechod Álp v Bonattiho stopách


Súvisiace články:

Diskusia




Partneri

JM SPORT www.skyrunning.sk www.tatry.nfo.sk www.msslovakia.eu
www.sherpacaffe.sk Pavol Kuna sport.sk
www.scandinavia.sk www.scandinavia.sk www.tatryportal.sk
alkan.szm.com www.outdoorfilmy.sk
www.modralanovka.sk
www.montana.cz
©  Vetroplachmagazin 2007 - 2018  |  designed by MVM Trade s.r.o.
All rights reserved
Počet prístupov: 3650863