Skialp Vysoké Tatry: Veľký okruh cez Stolarczykovo sedlo 2370m.

Smokovec - Baranie sedlo - Veľká zmrzlá dolina - Stolarczykovo sedlo - Čierna javorová dolina - Javorová dolina horáreň - Kopské sedlo - Biela voda

Garmin - 36,45km, 10.27hod, 2345vm

Sú miesta, kam ma to láka aj dlhé roky a ja čakám na ten deň, kedy budem mať možnosť ich navštíviť. Takým bolo aj Stolarczykovo sedlo. Rozhodli sme sa, že tam prídeme cez Baranie radšej ako z Brnčalky, takže ráno cesta do Tatier, zo Smokovca chvíľu lyže na ramene, hore hangom tvrdo, akurát dobre na haršajzne a s malým osviežením na Terynke sa zrazu pod nami vytvorila oblačnosť, ktorá poteší oko romantika, aby moc nenadával, keď je tak tvrdo do Baranieho.

Záver do Baranieho sme radšej poniesli lyže na batohu. Na druhú stranu je to v tieni, takže ešte tvrdšie, no nie ľadovo, tak to dáme na lyžiach. Prvých 10 metrov bolo poriadne nepríjemných, šuchnutých, potom bol po pravej strane aj taký starší prašan. Nebol to však dlhý zjazd, lebo hneď sme aj odbočili do Stolarczykovho sedla. Napojili sme sa na príjemnú stopu a v mačkách s lyžami na batohoch sme sa ako zodpovední otcovia štyroch detí, pričom ja v počte zatiaľ vediem, radšej aj trocha poistili lanom.

Nie je to dlhý výstup, ani nijak technicky náročný, no my sme východniari, čo hlavne po bukových lesoch lyžujú, a tak keď človek nemá veľa praxe v tatranských podmienkach, tak treba opatrne. Zo sedla vidíme, že tí dvaja, ktorým ďakujeme za stopu práve dorážajú do Čierneho sedla. Týmto ich pozdravujem. Zjazd zo Stolarczykovho sedla - prašan - radosť. Na konci žľabu, keď už je to do doliny len taký šuch, bola ešte jedna tvrdá platňa, no to sme si už nacvičili v Baraňom, takže pohoda. Čierna Javorová je parádna.

Super sneh - niečo ako prašan, ale už taký starší. Konečne si môžeme zblízka v zimných podmienkach poriadne pozrieť Ľadové dolinky. Chceli by sme byť raz dosť veľkí na to, aby sme si ich vyliezli. Pravdepodobnosť ich vylezenia sa však s pribúdajúcim počtom batoliat v našom okolí prudko znižuje. Inak tu na severe je ešte jar v nedohľadne. Parádny zjazd až do Javorovej doliny a tu sme si dali malý obed. Prekvapuje ma, že tu je celkom pohyb, chodník riadne rozlyžovaný.

Po krátkej porade sme sa rozhodli, že sa vrátime cez Kopské sedlo, takže najprv ešte zlyžovať k horárni a potom pekne hore krásnou malebnou dolinou Zadné Meďodoly. Belianskú kopu sme obišli zľava popri parádnej základovke a napojili sme sa na značku vedúcu k Šalviovému prameňu. Celkom dobrý zjazd lesom na zahriatie stehien po celom dni. Úzke vyšliapané koryto pomedzi stromy a do toho po bokoch kôra. Potom po zvážnici to už fičí parádne takmer až na parkovisko. Tu po nás prišli kamoši, ktorí chytali bronz na Kôprovskom.

Všetci spečení do červena s priblblými úsmevmi spokojnosti. Diky Tatry.

Marián S.

foto: Jakub Sakala

• Späť