Corona Val Rosegu 11 x 3000

Pôvodne sa to malo volať Gipfelsturmer II. Od jednotky uplynulo už nejakých 10 rokov. Vzhľadom na to, že som niečo podobné plánoval a chcel vždy spraviť, tak to bolo dosť dlhé čakanie... Na šancu ktorú mi teraz ponúkla práve Corona tak, ako mi ju na konci minulej zimy vzala...

Práve preto Corona Val Rosegu: 

Piz Tschierva, dva vrcholy Misaunu, Mandra, Chalchagn, Chatscheder*, San Gian, Surlej, Corvatsch, Murtel, Gr.Gendarm

11 vrcholov, 5200 v.m., 13:20 hod.

*(presný názov toho výrazného vrcholu neviem, tento je najbližšie)

Aj keď by sa zdalo, že na podobnú akciu treba vyraziť oddýchnutý, toto mi nevyšlo. Dva dni pred prechodom som totiž po dvoch častiach prešiel takmer celú trasu, čakať som už kôli tomu, že ma čakali dni v robote, nemohol.

V noci silný vietor trieskal okenicami, predpoveď hlásila poobede vysokú oblačnosť. Nie, už som to nemohol stopnúť, potreboval som dať aspoň pokus, aspoň si vyskúšať ako to bude chutiť šliapať potme s čelovkou, a tak som vyrazil... Po mizernej noci a dvoch nie ľahkých dňoch v nohách.

Na začiatku som šiel po mojej stope z predvčerajška, našťastie tam bola, lebo ráno o piatej tma jak v rohu.

Pri zatvorenej chate Tschierva už nočná víchrica úradovala naplno a nespoznávam to tu. Stopa je preč, namiesto po nej stúpam po nafúkaných doskách, niekedy na hranách, inokedy sa lyže nepríjemne boria.

Je tvrdšie a ľadovejšie ako by som čakal, pri výšvihu na rameno Tschiervy dávam dokonca mačky. Na vrchole som pomalší ako predvčerom - asi o 10 minút. Nálada po zlej noci a bez kávy nič moc, začína migréna, kávový gel s kofeinom a sústredím sa na ďalšie kroky.

Prejazd ľadovcom. Z tohoto miesta som mal rešpekt. Aj kvôli tomu som si to v lete ešte raz prešiel a študoval odhalené trhliny. Našťastie je to parádne zasnežené a tvrdé. Prefičím rýchlo po okraji.

Na mačkách výšľap strmou a exponovanou rampou. Je tvrdo. Miestami na predných hrotoch. Kurnik, nevzal som čakan ani paličku s hrotom. Podmienky sa za necelé dva dni dramaticky zmenili.

Zliezanie stienkou z prvého Misaunu mi už ale ide lepšie ako predvčerom, dobieham stratený čas a na druhom vrchole Misaunu sa nálada trošku zlepší.

Na Mandru nachádzam ešte moju stopu. Aspoň niečo vietor nezničil úplne. Jasné, že je prifúknutá, ale pomôže.

Chalchagn. Tvoriaci sa závoj jemných mrakov cloní slnko a nedovoľuje svahu, natočenému presne na slnečnú stranu, zmäknúť. Podšmykuje v zľadovatenej stope, dávam haršajzne, miestami ich ani nezaborím do ľadu a lyže ostávajú vo vzduchu...

Tie nadávky vo všetkých možných rečiach nepomáhajú až tak, ako napríklad v robote :D

V chrumkavej kôre lyžujem spod Mandry dole do doliny, menšou skratkou si pomáham a získavam pár minút nazad. Ku hotelu prichádzam v rovnakom čase ako predvčerom (6:20).

V aute mám pripravené pitie, prezlečiem mokré tričko, vypijem vývar z termosky, doplním vodu, zabudnem vziať aspoň paličkočakan a s nie najlepšou morálkou po 10 minútach vyrážam na druhú časť výletu.

Počasie sa evidentne kazí. Neverím, že budem môcť zvárať do večera. Skúsenosti s difúzkou a zlou viditeľnosťou sú aj túto zimu bohaté...

Nad lesom ale slnko ešte raz poriadne zapečie a ja si dávam dole bundu, idem len v tričku. Potrebujem minimalizovať straty vody. Z auta som si zobral iba 0,75 litra hustého jonťáku - chyba. 

Celý deň som iba na geloch, mám to vyskúšané. Nebol by som schopný zjesť nič iné, poteším sa ale, ked sa mi podarí zjesť aspoň čokoládku...

Tri vrcholy pokope: Surlej, San Gian a Chatscheder. Stopa nezmäkla. Je ľadovo. Problém. Na mačkách idem hore a špice z paličiek ktoré držin nad krúžkami používam ako poistku. Pri návrate zo San Gianu potrebujem prejsť ľadový traverz ešte raz. Je to také nepríjemné, exponované miesto nad skalnou stenou, že tam kde by som prefrčal za pár sekúnd na lyžiach, opäť dávam mačky a... Zváram.

Surlej. Fičím dole známym zjazdom. Už ma tu neraz ohrozovali lavíny. V kľúčovom žľabe teraz ľad. Ani nenadávam, ako sa sústredím. Expozícia teraz našťastie nie je smrteľná ako pred chvíľou, a tak to nejako zošuchnem na lyžiach pomedzi zmrznuté gule z vypadnutých splazov.

Traverz popod Munt Arlas. Vydýchnem si. Ten fakt, že akurát dnes nezasvietilo asi po týždni slnko a nenatopilo ľadové svahy, ma stál kopec síl a času. Na druhej strane keby svietil oscar naplno, potreboval by som oveľa viac vody. Tá bola ale v aute pripravená.

Nasleduje Corvatsch. Obchádzam zjazdovku a idem (až na dva stometrové kúsky) všetko mimo nej. Hore strmým žľabom, ktorý budem neskôr aj lyžovať. Tam je našťastie dobrý sneh, slnko tu nezasvieti celý deň. Najprv Corvatsch a potom Murtel. Lyže si vynesiem hore, však vidno lyžiarsku stopu. Začnem lyžovať a kua... V polovici zjazdu odrazu stojím na hranách na čistom ľade. Pozerám pod seba, paličkočakan v aute...

Podarí sa mi vystúpiť z lyží a topánkou prekopnúť hrubú kôru, aspoň že tak. S lyžami v rukách prekopávam hrubú a zamrznutú kôru a zostupujem dole svahom, ktorým som mal na lyžiach zísť za pár sekúnd...

V miernejšom pripínam lyže. Ešte efektný zjazd strmým žľabom a traverz do Georgyscharte. Lyže na batoh, fixné lano a rýchlo dole. Stmieva sa a viditeľnosť sa s mrakmi zhoršuje. 

Šprintujem po ľadovci pod posledný vrchol. Grosse Gendarm je výrazný zub v masíve Corvatschu. Mne dnes poslúži ako bodka za "krástnym" dňom.

Šprint po 13 hodinách zvárania, ale ináč sa nedá. Predstava, že pri poslednom zjazde do doliny budem mať zlú viditeľnosť, ma neteší.

Lyže nechávam pod vrcholom a dorážam hore, miestami v hlbokom snehu. Už som to aj lyžoval, ale teraz idem na istotu a na rýchlosť. Našťastie tieto miesta poznám naspamäť. Vraciam sa po zjazde ľadovčekom cez fixné lano zase naspäť do sedielka a popri stopách už lyžujem dole priamo ku hotelu.

Tak nakoniec sa to podarilo. Na ôsmu zimu v doline pekný výlet.

Passion for the Limits - povedal kedysi Messner. Bol to on, kto kedysi začal tvrdiť, že Alpinizmus je druh umenia. Umenie áno, ale aj Tréning! To neskôr doplnil Steve House. Ski-Alpinizmus môže a vie byť niečo podobné...

Martin Bartoň

P:S:: "Nemalo to byť ťažšie ako tie najťažšie dni v robote, a veru ani nebolo..."