Nonstop beh hrebeňom Nízkych Tatier 2014

Tento, už 22. ročník, bol vo viacerých veciach výnimočný. Najmä kvôli 230 prihlásených a 203 odštartovaných! Mega účasť oproti všetkým doterajším ročníkom, až organizátori nechápali a už čosi o limitoch na budúci rok hovorili... Aj štartový koridor postaviť museli! A čo je vzácne: minimálny odpad! Pred šiestou večer vraj len dvoch stopli - niekde na trase kvôli nedodržaniu limitu. Veď inak čo s telom, ktoré nevládze? Aj tak si to musí dôjsť do najbližšej civilizácie po vlastných, to dooosť zvýši motiváciu nevzdať, že? :-)  Na polmaratóne asi 90 kusov, klasika. Možno preto, že v neďalekom Lučatíne bolo v ten deň na cestnej jedenástke vraj až 500 ľudí... Tiež som to mal tohto roku výnimočné – konečne sa mi podarilo obabrať všetky zdravotné a starobné problémy (vybral som si ich v zime), takže po dvoch rokoch závisti som si konečne ten mordor vychutnal tiež. To ako výhovorka, prečo ďalej bude o trochu viac subjektívnych drístov.  Ale zas to podstatné objektívne bude na stránke pretekov. Inak mohli by ste aj do diskusie niečím vlastným subjektívnym prispieť...

Počasie? Isto mi každý dá za pravdu, že na takomto podujatí je to dosť dôležitá vec.  A to tohoročné bolo neskutočne ideálne! Teplota na najvyšších miestach hrebeňa tak akurát a za Ďurkovou, kde býva hic, sa ako na objednávku zatiahlo. Ale najsamlepší bol vietor. Fučal z juhu, síce s niektorými ľahšími bežcami nárazy sem – tam trochu aj zamávali, ale: do prvého stúpania dul do chrbta, v traverzoch Ďumbiera moc neotravoval a potom medzi Chopkom a Prašivou neviem či len ja som mal ten dojem, ale pri výbehoch tlačil do chrbta a pri zbehoch pomáhal brzdiť spredu.

Inak perfektne bol značkovaný úsek od štartu na Štefáničku – medvedie hovno každých hádam sto metrov. A čierne boli – čiže už sú čučoriedky, treba ísť :-) O ďalšom značení - oranžových vlajočkách medzi Kozím chrbtom a Poliankou ani krivého slova, tie boli super. Keby ste teda niekde videli čierne medvedie oné a v ňom stopy oranžovej látky, viete o čo ide. Ale na akých vysokých miestach majú organizátori styky, to nechápem. Lebo tá kalamita v lese nad Poliankou, ktorá sa pred dvoma týždňami zdala byť večná ako Lenin, už tam nie je!! Až na dve symbolické „preliezačky“ - to aby sme si to vážili. Veď sme si aj...

Na štarte samozrejme nechýbalo poučenie, aby sme boli ohľaduplní voči turistom. To je tu tiež špecifikum, najmä od Štefáničky po Chopok. A ešte pri tomto počte štartujúcich a dobrom počasí to miestami zaváňa „prúserom“. Jeden príklad - niekde pred Chopkom som sa dozvedel novú nadávku. Chlap ma chcel obehnúť a just spoza kameňa vyšiel turista. No, nejako sme sa nakoniec pomestili traja vedľa seba, aj keď „trochu kontaktne“ :-) Aj sme zakričali obligátne „sori“, zato reakcia stála za to: „Se kókej voe neeee? Ty kundo z ryby!“ Kunda z ryby o chvíľu hodila medzi skaly ukážkovú rybičku (možno to nebola nadávka, ale kliatba), našťastie bez následkov, hneď som si aj ja dával väčší pozor, kam nohy kladiem...

Turisti nám aspoň nadávali, ale zväčša uhýbali, ďakujem im za pochopenie, ktovie po koľkého bežca im vydržalo :-) Inak väčšina aj povzbudzovala, to zas héj, to vďaka! Zato tie kamzíky sú totálne flegmy teda... Pod Poľanou kdesi, naraz chlap predo mnou brzdí, vybočuje z chodníka (lebo asi veľa pil) a o sekundu už ukazuje voľnou rukou a jedným orgánom, že „aha kamzík!“ Pozriem v smere močového oblúka a kamzík asi na 10 metrov, riťou k nám, ledva hlavu otočil a ani náznak záujmu a už vôbec nie nevôle, že mu dakto značkuje revír. Proste na ten frmol na chodníku zvysoka...

No poďme hádam k pretekom: prví boli na Štefáničke tak rýchlo, že mali problém vybrať zákrutu za chatou. Ja samozrejme ako traktor – na najvyššie obrátky a najnižšiu rýchlosť. Skoro mi pľúca roztrhlo. A tie keď trhať prestalo, pod Ďumbierom mi začalo trhať črevá. Definitívne mi ich rozdrapilo pod Kotliskami, našťastie bola pod hrebeňom nenápadná jamka. Našťastie po vetre :-) Chvíľu som bol frajer, že veď sracáku jesto, ale keď po druhom „rozdrapení“ za Ďurkovou došiel, začal som sa vžívať do pocitov filmového Matýska (S tebou mně baví svět). Kým som si ja z podrepu presieral krajinu, na čele sa usadili traja Poliaci a Milan Madaj a pomaly sa vraj vzďaľovali ďalšiemu Poliakovi (to mám od neho). Ten si ich ale postupne od Košarísk pozbieral, posledného z partie vraj chytil niekde až na Kečke. Za ním ešte nejaké malé presuny boli, takže v cieli nakoniec  prví dvaja Poliaci, potom traja Slováci. Veď napokon, výsledky sú na stránke a niečo je aj v galérii tu dole. Medzi babami to bolo asi len o postupnom zvyšovaní vzájomných odstupov na prvých miestach, aj keď ktovie ako by bolo, keby tretia pol hodinu neblúdila niekde okolo Latiborskej hole. Ale práve ona by to tam mala zo Stíhačky poznať, nie? :-)))

Nakoniec si hádam pochvaľovali všetci, najviac na tráve v cieli. Aj tričká sú tento rok pekné, také horské, zeleno-zelené :-) Asi jediný negatívny výrok som za sebou začul tesne nad Hiadeľským sedlom (Tohle je ale prasárna!). Kde inde, že? No proste parádny mordor tam bol ako vždy, zato polievočka a cestovinky za výkon boli fajnééé! Alebo to bolo len tým, že to bol úplný protiklad chémie, čo som do seba napchal cestou? Ale zas pomohla, neviem či som pri stúpaní do Prašivej aj neerdžal ako Fantozzi. Až tam sa mi to začalo konečne páčiť... Že neskoro? Ani nie, dobrá rozcvička pred MF100 a pred Stíhačkou to bola :-) Tak zas hádam o rok a uvidíme či zas aj vo väčšom počte... Lebo toto podujatie stojí za to zažiť myslím. Aj jeho náročnosť, aj peknú prírodu, aj organizácia tu šliape ako švajčiarske hodinky, to treba pochváliť veru!

Zabudol som na niečo? Isto hej, tak budem rád ak aj vy sem do diskusie voľačo svoje pridáte.

Rišo Pouš

P.S. Veľmi ďakujem Vike a Miňovi, že ma zbavili nutnosti ťahať so sebou foťák a že tu nie je len text :-)

výsledky pretekov: www.nonstopbehnt.sk