Skialp chuťovky - Rysy od Morskieho oka

O tom, ze Rysy sa dajú lyžovat do Poľska, som počul od priateľa z Horskej ešte v časoch, keď lyžiar idúci z našej strany sa musel pripraviť na náročný spätný výstup alebo nemenej náročný pohovor na pohraničnej polícii. Potom prišlo video Ivy Filovej, v tom období som však chodil na túry len sporadicky. Tak ostala tlieť túžba, občas pošteklená pohľadmi do neznámeho terénu pri návštevách vrcholu. Až posledné leto som si našiel čas a zliezol po reťaziach na poľskú stranu do malej štrbiny, aby som si obzrel začiatok dlhej a strmej, na západ orientovanej rokliny v severnej stene. Táto sa v poľštine volá „Rysa“ a údajne dala meno aj kopcu. Pri pohľade zo severu „rysuje“ v stene dlhú, dobre viditeľnú líniu.

Keď ma pred posledným aprílovým víkendom priatelia z Poľska zavolali, že idú na Morskie oko, neváhal som ani chvíľu a ešte v piatok večer sme spolu so Silviou vyšliapali na chatu. Nocľah v Starom Schronisku (spoločná noclaháreň, spacáky, 29,- zl.) bol veľmi príjemný – čistota, teplá kúpeľňa so sprchou, elektrický stojan na vysušenie topánok, pekná a vybavená kuchynka, je tu dokonca aj práčka.
Ráno obdivujeme impozantnú panorámu hôr, zľava dominujú Malé Rysy, za nimi Rysy, v strede najnižší vrchol – Žabí kôň, ďalej Žabia veža, Volia veža, Volí chrbát a napravo tri mohutné Mengusovské štíty. Všetko známe kopce, ale z druhej strany. Nakoniec úplne vpravo ostrá veža Mnícha.

Túra začína dlhým traverzom zamrznutej a zasneženej hladiny Morskieho oka, potom prekonáva kratší svah a o 200m vyššie rovnako obrovskú plochu Czarneho stawu. Tieto plesá prakticky vypĺňajú celý priestor v doline. Napravo nad Czarnym stawom so vypína strmá stena Kazalnice Miengusowieckej. Opustením plesa začína nepretržité stúpanie najprv cez Czarnostawiansky kotol, potom cez Kotol Rysov. Po ľavej strane je skalný útvar nazvaný Bula Rysov. Táto severná dolina prostredím pripomína našu Kačaciu dolinu alebo Zelené pleso, ale všetko akoby tu bolo ešte väčšie.
Wiktor s Ester nahodili pokojné tempo, čo mi vyhovuje, v nohách mám množstvo výstupov z posledných troch dní. Napriek tomu dobiehame trojicu peších turistov, s ktorými máme rovnaký smer. Pred vstupom do žlabu Rysov sa husto rozsneží. Silvia sa tu rozhodne pre návrat. Športový aspekt výletu začína prevažovať nad spoločenským a ja rýchlo dobieham ostatných, ktorí akoby váhali na začiatku rokliny. Priatelia majú obavy z lavín a zvažujú návrat.

Prostredie je naozaj z hľadiska lavín mimoriadne náročné, nad výstupovou trasou sú mohutné svahy a steny otočené na všetky svetové strany. Na chate sme so pozreli fotku so zakreslenou dráhou lavíny pri veľkej tragédii v roku 2003. Kopírovala takmer celú trasu výstupu a končila až v Czarnom stawe. Zahynulo vtedy osem mladých ľudí, účastníkov školskej výpravy aj s vedúcim. Telá posledných obetí našli potápači až začiatkom leta po roztopení ľadu v plese. Na základe tejto udalosti bol natočený v r. 2010 aj film „Cisza“ po slovensky Ticho.

Dnes je však starý sneh dostatočne stabilný a nového je málo. Pokračujeme a za nami aj poľské družstvo. Robím stopu, vzrušenie sa stupňuje. Zdá sa mi, že idem rýchlo, ale výstup samotným žlabom trvá nekonečnú hodinu. Konečne! V štrbine spoločné foto, výhľad nulový, vrcholový úsek s reťazami si nechávame nabudúce. Hneď, ako dorazí prvý peší turista, začínam zostup na lyžiach. Prvé metre sa necítim príjemne, v spádnici je koryto a lyže mám ohnuté. Naviac pod čerstvým snehom sa objavujú skaly. Zošlapávam teda ešte zopár metrov. Na sklznicu sa mi lepí veľké množstvo čerstvého snehu. To zisťuje aj Wiktor, keď ma nedobrovoľne predbieha pomaly sa kĺzajúc so snehovými „papučami“ na hranách. Našťastie v mäkkom podklade ihneď zabrzdí paličkou. Očistím si sklznice, okolo mňa zatiaľ vystupuje druhý peší turista. Poprosím Wiktora, aby mi urobil zopár fotiek a začínam lyžovať. Po prvom preskoku sa cítim komfortne. Lyže výborne držia a opatrnými preskokmi míňam Wiktora a aj posledného vystupujúceho z trojčlenného poľského družstva.

Nasleduje najkrajšia časť túry - dlhá lyžovačka žlabom, ktorý si drží svoj sklon počas celej dĺžky. Pocity umocňuje tenká vrstva nového snehu odchádzajúca spod lyží. K Czarnemu stawu už lyžujeme v mokrom snehu spoločne so Silviou. Po chvíľke oddychu zbadáme dve vzdialené postavičky bezpečne lyžovať dole svahmi okolo Buly a tešíme sa z nádherného dňa, v ktorom začína opäť dominovať spoločenská stránka. Jedna túžba sa splnila.

Juraj
Za foto a spoločnosť vďaka Silvii, Ester a Wiktorovi