Skialp: Hoher Sonnblick 3106m.

Jeden z najkrajších a najobľúbenejších skialpových kopcov v Alpách. Aj takúto informáciu sme mali o našom cieli, keď sme vykladali lyže z auta na parkovisku v Raurisertali. V lete sa po zaplatení mýta dá vyjsť autom až na parkovisko vo výške cca 1500 m. Ale v zime parkujeme na veľkom parkovisku vo výške 1272m.

Boli sme tu omrknúť terén už minulý rok, vtedy bolo ale málo snehu, tak sme využili možnosť a nechali sme sa vyviezť na chatu Kolm Saigurn vo výške 1586m. Dnes prechádzame s lyžami v ruke ráno po ôsmej okolo rampy. Na chatára a jeho terénne auto tu čaká už početná skupinka skialpinistov. Je krásny deň a je sobota. Tí, ktorí to nestihli včera na chatu, sa na ňu nechávajú vyviezť ráno a od nej vyrážajú na vrchol.

Trvalo by to dlho, kým by sme sa dostali na rad. Rozhodujeme sa preto ísť už zdola po svojich. V lese na nás čaká spleť stôp, tak si kúsok nadbehneme a musíme sa vracať. Cesta na chatu nám takto trvá dlhšie, ako bolo plánované. Nie je to až také prevýšenie, ale je to štreka...

Na chate sa vonku na slniečku konečne dostávame k vytúženým raňajkám. To už je ale poriadne neskoro. Posilnení kávou a koláčmi, aké u nás človek nikde na chate nedostane, vyrážame hore...

" Cieľ stále rovnaký: smer nebo, oblaky! "

Nedávno snežilo a tak máme dnes ku krásnemu počasiu aj super prašan - prísľub krásneho zjazdu. Rozhodujeme sa, že jednoducho budeme šliapať hore, až kým nás čas neprinúti otočiť sa. Ranná zachádzka nám moc morálky nepridala...

Pred nami je viacero ľudí na ceste rovnakým smerom, a tak máme parádnu stopu. Prekonávame strmé úseky v lese, ktoré sú zároveň aj najťažšími úsekmi v zjazde, a vynárame sa von. V dobrej stope a posilnení občerstvením na chate postupujeme celkom rýchlo a po dvanástej sme na prahu doliny, pri starej zrúcanine.

Kedysi sa tu vo veľkom ťažilo zlato. Dnes je tu národný park Hohe Tauern.

Zastavujeme na vyvýšenine v strede doliny. Všade naokolo je na čo pozerať. Spoza hrebeňa vykukuje trojtisícovka Schareck aj so svojim lyžiarskym strediskom. Prístup k nemu je z juhu. Na vrchol by sa však dalo vystúpiť po prekonaní hrebeňa aj odtiaľto - a máme ďalší projekt do budúcnosti :)

Občerstvíme sa, odľahčujeme batohy a vydávame sa po stope, smerom na vrchol Hoher Sonnblick. Prichádzame ku križovatke stôp. Odbočujeme vpravo, nastúpame asi sto výškových metrov, keď sa nám otvorí výhľad na strmý, exponovaný traverz.

"Aké to tam bude?" Rozhodnúť sa musíme okamžite. Mačky síce máme, ale volíme istotu ľahkej trasy naokolo a spúšťame sa na pásoch dlhými traverzami dole na ľadovec. Tu na nás čaká už ľahký, ale dlhý výšľap hore. Je celý vidieť a tak vieme, že od vrcholu nás už neoddeľuje žiadna prekážka.

Jediným problémom je čas: predsa len nie sme doma a v neznámom teréne treba mať rešpekt. Nakoniec predsa len víťazí túžba po vrchole a vedomie, že sa predsa budeme vracať po výstupovej trase.

Počas celého nášho výstupu sme stretávali skialpinistov, lyžujúcich dole. Tesne pod vrcholom stretávame ešte jednu skupinku, púšťajúcu sa práve do zjazdu.

Konečne vrchol: pozerám na hodinky - je 15:45.

Počasie je krásne a vyzerá byť aj stabilné. Na vrchole je chata a observatórium. Vedie sem zásobovacia nákladná lanovka. Na chate je len jedna dvojka, chystajúca sa práve lyžovať dole. Hovoria nejakým balkánskym jazykom :))

Dozvedáme sa, že dnes je chata otvorená prvý deň tejto skialpovej sezóny. Chaty v Alpách sú len málokedy otvorené celoročne ako u nás v Tatrách. Prevádzka je len vtedy, keď je biznis...

Dávame si zaslúženú polievku a čaj. Vysokohorská je aj cena: 21 Eur za dve polievky a dva čaje.

Oddychujeme a tešíme sa na zjazd. Radosť z vrcholu na poslednú chvíľu je obrovská, že sa to naozaj podarí sme uverili až kúsok pod vrcholom. Nastúpali sme aj so zachádzkami vyše 2000 výškových metrov.

Vieme, že už to stihneme do tmy a tak si ešte vychutnáme výhľady na všetky strany. Pekný je pohľad na Grossglockner. Najvyššiu horu Rakúska.

Na záver nás čaká parádny a dlhý zjazd v prašane. V ňom sa nohy až tak rýchlo neunavia. Napriek množstvu ľudí, ktorí šli pred nami, si stále nachádzame nepolyžované miesta.

Na chatu prichádzame pred zotmením. Zísť dole na lyžiach by bol problém. Cesta je odtopená po asfalt a lesom nevedie žiadna normálna zjazdová stopa.

Využívame preto možnosť a necháme sa zviezť dole chatárom, ktorý má akurát smerom dole cestu...

Vrchol Hoher Sonnblick bol v hlasovaní čitateľov časopisu Alpin vybraný za siedmy najobľúbenejší skialpový cieľ v celých Alpách. (odklik na článok dole)

Martin & Slávka