Skialp prechod Západných a Vysokých Tatier za 3 dni

 Každý kto dlhšie prechody horami niekedy skúšal vie, že je to hlavne o podmienkach. Samozrejme môžeme trénovať, môžeme si kúpiť ľahšiu výstroj, no ani zďaleka to nezaručuje úspech. Veľa je o šťastí, počasí, no v tomto prípade aj o snehu počas trasy. Štyri roky som čakal na vhodnú príležitosť. Prvý pokus bol v 2016 – tom roku naťažko, so 16 kg batohom, vecami na bivak, varením a stravou na 4 dni. Ďalšie roky som buď nemal čas keď bolo treba, alebo hrebeň nebol v dobrých podmienkach.

Tento pokus vyšiel. No s inou taktikou, ako som pôvodne plánoval. Jasné, najčistejším spôsobom by bolo vziať si všetko na celý výlet so sebou. No ja som sa rozhodol práve takto, ísť naľahko. Mojím cieľom bolo prejsť celý Tatranský masív – to znamená Západné Tatry hrebeňom, napojiť sa na Vysoké Tatry a tie prejsť sedlami (Haute Route).

Trasa:

1.deň: (28 km, 3599 v.m.) Bobrovecká vápenica – Babky – Malá kopa – Veľká kopa – Ostrá – Sivý vrch – Pálenica – Brestová – Salatín – Spálená – Pachoľa – Baníkov – Hrubá kopa – Tri kopy – Plačlivé – Ostrý Roháč – Volovec – Deravá – Hrubý vrch – Končistá – Račkovo sedlo – Koliba pod Klinom (Prespanie)

2. deň: (30 km, 3095 v.m.) Koliba pod klinom – Račkovo sedlo – Klin – Blyšť – Veľká Kamenistá – Smrečiny – Poľská Tomanová – Tomanová dolina - Zadná Tichá dolina – sedlo Závory – Kobylia dolina – Hlinská dolina – Nižné Kôprovské sedlo – Popradské pleso

3.deň: (26 km, 2384 v.m. ) Popradské pleso – Východná železná brána – Prielom – Priečne sedlo – Baranie sedlo – Chata pri Zelenom plese – Biela voda parkovisko

Výstroj som sa snažil minimalizovať, a tekutiny so stravou optimalizovať tak, aby som neschudol 5 kíl za 3 dni ako pred 4 rokmi. Každý deň som mal cca 3L jonťáku a stravy tiež dostatok.

Prvú noc som mrzol v mínus desiatich v Kolibe pod Klinom v spacáku, druhú noc som kvôli nedorozumeniu nespal na Popradskom plese, ako som plánoval, ale bohužiaľ doma.

Záležitosti ako blúdenie po tme v polome s čelovkou, šuchotajúce myši v kolibe v noci, brutálna víchrica na Salatíne - pre ktorú som to chcel otočiť domov, blúdenie v Tomanovej doline, hladanie prechodu cez rieku, lepenie snehu na pásy v zadnej Tichej, naberanie vody z potoka, nepríjemný nafúkaný hrebeň na Roháči, a ubolené nohy z lyžiarok boli už len čerešničkou patriacou k niečomu takémuto.

V daných podmienkach som prvý deň - Západné Tatry hrebeňom nosil lyže na batohu cca 70 % času. Druhý deň bola pekná a hlavne dlhá lyžiarska turistika. No a tretí deň bol naozaj za odmenu. Vysokotatranská Haute route ma čakala v plnej kráse, s prašanom v Gerlachovských spádoch, stopou natiahnutou vo všetkých výšlapoch a nádhernými výhľadmi. Posledný deň Vysokými Tatrami bol najkrajší aj najkratší. Posledné metre do Baranieho sedla – záveru, som kráčal šťastný a vysmiaty ako malé decko na Vianoce . Celkovo som za 3 dni prešiel 88 km a nastúpal 9078 metrov.

Tento prechod už bol realizovaný pred mnohými rokmi za 2 dni ! Variánt a spôsobov kadiaľ ísť je tiež mnoho. Ak tento článok niekoho inšpiruje ku podobným prechodom, tak budem veľmi rád.

Martin P.