Skialpaktuál NT: medzi Košariskom a Latiborskou hoľou

Ako to vyzerá na hrebeni od Prašivej na východ sa dá zhrnúť stručne, na h.... Keby niečo, tak h ako haršajzne :-) Miestami. Miestami je to na hrebeň do ruky a naoberať si brusníc. Fakt sú tam a výborné a miestami aj celkom dosť ich trčí spod biednej bielej pokrývky.  Takže tak.

V detailoch tak, že som sa vybral otestovať žltú z Lúžnej pod Skalku. Všetky dedinské „coop jednoty“ sa podobajú, takže som v dedine, dlhej ako slíž, samozrejme vystúpil priskoro. No ale krásne lúky poza dedinu a ten iskrivý, premrznutý prašan! A za chrbtom ružovel veľkofatranský Rakytov:

Keď som sa konečne vtrepal do hory a našiel značku, lyže na batoh. Nepomohlo ani megarúbanisko na hrebeni vyššie, aj tam skaly, sneh odfúkaný. A vyššie ešte zavadzajú kalamitné preliezačky. Vôbec som sa netešil na cestu dole. Až od kríža zas do lyží, ale to už som bol skoro na hrebeni:

V sedle pod Skalkou tráva trčí, „hádžem si mincu“ na ktorú stranu skôr. Vyšlo to na Prašivú, ale už z diaľky vidno, že až hore to nebude mať zmysel. V kosovke popod Skalku ešte fajn, ale došiel som len na Košarisko, aj to som stúpal po kameňoch:

Tak som pekne vysneženou muldou zbehol kúsok v ústrety Ondrejskej holi, ale nižšie sa mi už nechcelo kľučkovať kosodrevinou, tak napäť hore a na pásoch nazad pod Skalku, bokom od tyčovania. Tu by sa dalo aj čosi polyžovať, niekto aj ťahal oblúky dole do Jasenianskej doliny, aj stará stopa z doliny je natiahnutá:

Ďalší cieľ: Latiborská hoľa, možno čaj na Ďurkovej? Ale ako som obišiel Veľkú hoľu, pozerám, že tam je katastrofa ešte väčšia. Chabenec hnedý ako v máji, na Latiborskú som vycikcakoval pomedzi kamene len tak, nech tú biedu zbližšia vidím...

Ale muldy z Latiborskej na západ aj spod Veľkej na východ vyzerali dobre, tak som ostal v nich, poskúšal všetky, aj s domorodcami, ktorí sa tam motali. Hore tvrdo, dole náznak odmäknutia, aj to len okolo obeda, aj keď slnco pražilo statočne. Minulý víkend vraj tu bola jarná lyžovačka v tričkách. Veď sa aj výstupové stopy leskli, že bolo skoro nutné tie haršajzne založiť. Len na niektorých miestach sa to hnusne prepadávalo, nie je podklad. Tu som si aj tie brusnice dal k obedu.

Potom už len spod Veľkej hole parádnym válovom dole na asfaltku na Prievalec a komfortný zjazdík po ujazdenej, neposypanej ceste do Lúžnej, na autobus. Len posledných pár stoviek metrov peši s lyžami na batohu, cesta suchá, nasolená.

Rišo Pouš