Skialpinizmus pod Ortlerom - Butzenspitze a Eisseespitze

V tomto seriáli by som chcel postupne predstaviť čo najviac zaujímavých skialpových túr, ktoré sa dajú podniknúť zo Suldenu. Cieľom je, aby tieto články poslúžili ako sprievodca aj o pár rokov. V okolí Suldenu je viacero pomerne ľahko dosiahnuteľných trojtisícoviek, na svoje si prídu však aj milovníci extrémov.
          Dnes sa vyberieme na dve trojtisícovky: Butzenspitze (3303m.) a Eisseespitze (3243m.). Obidve sú súčasťou hrebeňa vypínajúceho sa nad lyžiarskym strediskom Madritsch. Z južnej strany majú svahy mierne, kým od Madritschu sa vypínajú strmé skalné steny, popretkávané žlabmi aj nad 40 stupňov. Takže možností neúrekom.

          Meno žlabu v hrebeni približne v strede medzi spomínanými kopcami sa mi zistiť nepodarilo, v každom prípade mi však učarovala jeho priama línia a takmer 500 výškových metrov. Sklon má asi 40 stupňov, v hornej časti to môže byť aj viac. V najužšom mieste má stále aspoň 10 metrov - žiadny extrém, ale lyžba ako vyšitá.
          Minulú zimu som sa často pozeral tým smerom a nebolo mi jasné, že prečo taký pekný žlab priamo nad lyžiarskym strediskom ešte nie je zlyžovaný. Bolo už vyše týždňa od posledného sneženia, tak som sa odhodlal k činu ja. V žlabe, ktorý je otočený na severnú stranu bol ešte prašan, miestami sa meniaci na kôrku.
          Vycupital som hore, s pomocou techových mačiek som pohodlne vyšiel všetko na lyžiach. Na hrebeni sa prevaľovalo pár obláčikov, tak som sa chvíľu rozhodoval, či idem ďalej. Bez vrcholu som sa nechcel vracať, tak som sa nakoniec poprepletal pomedzi kamene na vyfúkanom hrebeni až na vrchol Butzenspitze (3303m.)
          Perfektná lyžovačka by bola smerom do Martelltalu na juhovýchod, ja som sa však ponáhľal do roboty, tak som lyžoval naspäť po mojej stope. V spomínanom žlabe bol ešte prašan, aj keď som za ním musel občas trochu traverzovať (obr.)

          Spomínaný žlab mi poslúžil, ako nástup na peknú túru aj o pár dní neskôr. To som však už musel použiť normálne mačky, s pomocou ktorých som potom pokračoval po hrebeni vpravo. Zo sedla na Eisseespitze (3243m.) to trvalo asi polhodinku ľahkým terénom.
          Na vrchole som mačky vymenil za lyže a po tvrdom firne zlyžoval na ľadovcové plato smerom ku chate Casati. Tu som nalepil ešte raz pásy, vyšlapal asi 100 výškových na Suldenspitze a potom už nasledoval zjazd až do Suldenu (cca 1400v.m.)

                                           Pohľad zo Suldenspitze (3376m.)

          Pri obidvoch túrach som použil na nástup lanovku zo Suldenu (1950m. - 2610m.) Musel som sa zmestiť do troch hodín a preto som mal naponáhlo. Lanovku však odporúčam v každom prípade aj pri celodennej túre (9,5 euro). Ušetríte kopec energie a môžete sa radšej vyblázniť hore...
          Ak by ste si to chceli "dať" zospodu. Zo šlapaním po zjazdovkách som v Suldene na rozdiel od Dolomitov nemal žiaden problém. Samozrejme je potrebné si dávať hlavne v užších miestach pozor. Od medzistanice býva v zime prejdený ratrakom tzv. Schaubachweg. Je to priama cesta ku hornej stanici lanovky, lyžiari tam jazdia len málo, je to ideálne na šlapanie.
          V prípade, že šlapete zdola a mierite smerom na Suldenspitze, oplatí sa pokračovať od medzistanice ďalej po zjazdovke. Stopa do terénu odbočuje (vpravo) ešte ďaleko pred stanicou lanovky.


M.Bartoň