Volia veža 2355m. - najkrajšie lezenie

Južná stena Volej veže (Volovky) je známa svojími krásnymi žulovými platňami. Lezecké cesty rôznej obtiažnosti sa tu preto tešia veľkej obľúbenosti medzi lezcami. Každý si príde na tejto slnkom vyhriatej skale na svoje. Netreba sa mi veľmi zamýšľať nad tým, kde som v Tatrách liezol najčastejšie... aj to o niečom svedčí. Len pozor na frekventované víkendy v peknom počasí. Stalo sa nám aj to, že nás pri lezení Stanislawskeho prezlaňovala česká dvojka. Samozrejme spolu s nimi išla dole spŕška kameňov.

Na obľúbenosti tejto steny v poslednej dobe určite pridali aj odistené štandy na najčastejšie lezených cestách. Jedným z pionierov takýchto aktivít bol už nebohý Vlado Tatarka (Gipsy), ktorý inicioval preisťovanie tých najfrekventovanejších a najkrajších tatranských ciest. Jedným z hlavných dôvodov nebola len bezpečnosť, ale vytĺkaním skôb sa skala ničí a takto dochádza k opotrebovaniu cesty... Tento článok nebude žiadnym sprievodcom, skôr by som sa chcel podeliť s užitočnými informáciami, peknými fotkami a možno niekoho aj inšpirovať. Verím, že aj môj zoznam tu vylezených ciest sa bude postupne rozširovať. 

  

Zoznam ciest:  1: Cesta platňami  I.Kos - M.Maras 1996, obtiažnosť VI-VII

Tak toto bola zatiaľ moja najkrajšia platňa, akú som v Tatrách liezol, hneď vedľa nej je vpravo ďalšia podobná cesta, na ktorú sa už teším (Stupid wall VI-VII). V hornej časti po dolezení na balkón sa tieto cesty spájajú s Puškášom. Na vrchol sa dolieza po hrebeni, prípadne sa dá zlaniť Puškášovým komínom a Stanislawským.

                             2: Puškášove sokolíky / pilier  A.Kortvélyessy - A.Puškáš 1947, VI

Veľmi pekná cesta. Úžasné odštepy, ktoré sa lezú na sokolíka, nie sú ťažké, ale je to lahôdka. Kľúčové miesta sú až neskôr nad nimi. V prvej dĺžke hľadajte nit ako postupové istenie, budete vedieť že ste dobre...

                             3: Eštok/Janiga 1962, VI+

Ozajstná lahôdka v platniach a puklinách. Veľmi vzdušná cesta. Kľúčové miesto po malých stupoch a dočahovák. Dobre preistená, treba len frendy a čoky.

                             4: Stanislawski 1931, V

Klasika v stene. Stanislawski sa špecializoval na vhĺbenia a komíny, ale pred Puškášovým komínom radšej cúvol a traverzol doprava. Tam sa neskôr cesta spojí so Štáflovkou na pilieri.

                             5: Puškášov komín 1946, V

Puškáš povymetal pavučiny v komíne a narovnal Stanislawského. Pozor! Táto Puškášova päťka je určite ťažšia ako Stanislawského päťka a Štáflovka V-. Kľúčové miesto sa lezie na sokola. Použil som tam aj jedného veľkého frenda.

                             6: Štáflovka 1935, V-

 Ideálna cesta pre začiatočníkov. Štandy sú preistené borhákmi. V prvej dĺžke je borhák aj v previsíku, kľúčovom mieste celej cesty. V závere už je Štáflovka totožná s pilierom, aj keď sa dá využiť aj varianta súbežne s pilierom mierne vľavo.

                             7: Južné rebro/pilier 1927, III.

Pekné a ľahké lezenie v pevnej skale. Niečo pre úplných začiatočníkov.

Môj tip na Volowke: Liezť iba jednu cestu je v tejto stene mrhanie časom. V prípade dobrého počasia sa dajú cesty pekne nakombinovať. Zostupuje sa z vrchola zlanením smerom na východ. Zísť dole sa dá aj bez zlaňáku po hrebeni smerom na Žabiu vežu. Videl som ľudí zlaňovať stenou. Najčastejšie sa používa na zlanenie Puškášov komín. Prosím, buďte ohľaduplní, voči lezcom v stene... 

Volovec Mengusovský (Oľgin štít)

Na záver jedného takého ideálneho jesenného dňa, po prelezení Štáflovky a Stanislawského (obe až na vrchol) sme sa s Matúšom vybrali odfotiť ešte západ slnka z neďalekého kopčeka - Volovca. Ani jeden z nás na ňom ešte nestál, tak sme využili túto šancu a odfajkli si ďalšie biele miesto na našej mape.

Z vrcholu Volej veže sme traverzli hrebeň smerom ku Hincovej veži. Popod vežičky vedie niečo ako chodníček, na jednom mieste dokonca zaistený starým lanom. Traverzli sme do Volovcovho sedla a odtiaľ sme šli po hrebienku už ľahko na vrchol. Ťažšie úseky sme obišli zľava.

Na záver: Neberte tento článok ako podrobného sprievodcu. Ja som čerpal informácie z knižky Výber tatranských stien - Bobovčák/Jacina. Skôr by som ho použil ako inšpiráciu. Na Volovke je ozaj čo robiť a aj ja už mám vyhliadnuté, čo by som ešte chcel k týmto cestám v budúcnosti pridať.

Vychutnajte si fotky. Pomocou nich si dokážete určite predstaviť, o čo tam ide. Naschvál som nimi nešetril...

M.Bartoň