Aprílový Mlynár a Kohútik

Veľmi sa teším, že sa chalanom podarilo tento rok vykonať perfektné prechody, či už po stopách Tatarku, New Age alebo najčerstvejšie “klimatický okruh“. Všetko sú to veľmi náročné podniky, kde treba vystihnúť podmienky, byť pripravený a poznať Tatry. A práve spoznávanie Tatier je tá vášeň, ktorá ma stále do tých Tatier ženie.

Skialpová sezóna je u mňa tento rok poznačená koncom sladkého života doktoranda, nástupom do práce a skutočnými životnými starosťami a povinnosťami. Dní, ktoré môžem tráviť v horách je už menej o to viac sa však z každého teším. Prvý aprílový víkend opäť tradičná akcia v Mengusovskej doline, kde už sú možnosti nových zaujímavých túr takmer vyčerpané. Avšak túra na Mlynára, ktorého je možné zjazdiť skoro priamo z vrcholu a predpoklad dobrej lyžovačky z Váhy až ku Ťažkému plesu nás napĺňajú odhodlaním.

Začnem rovno zjazdom z Váhy. O 9,30 severovýchodný svah ponúka perfektné podmienky a aj po prechode do tieňa je lyžovačka stále veľmi príjemná. Pokračujeme v tomto trende až k Ťažkému plesu. Sme maximálne spokojní a vieme, že výstup na Mlynára, ktorý sa už od rána kúpe v slnečných lúčoch nebude zadarmo a lyžovačka nebude vo firne ale v kejde. Nevadí. Sme uchvátení výhľadmi na severné steny Ganku, Vysokej, Gerlachu a celkovo úplne iným pohľadom na hlavný tatranský hrebeň.

Výstup je náročný, v prehnitom snehu sa prebárame v kosodrevine, obchádzame vežičky a hľadáme rebrom cestu na vrchol. Trávami, rebierkami s kosodrevinou a prehnitým snehom dosahujeme vrchol, kde sa nám otvárajú neskutočné výhľady do Žabej Bielovodskej a Spádovej dolinky. Hodnú chvíľu sa kocháme a do zjazdu sa vôbec neponáhľame. Napriek poludniu sú úvodné oblúky ešte fajn a k Ťažkému plesu to nejako dobojujeme. Ťažká dolina je v tieni a až do rána sa na tom nič nezmení. Neponáhľame sa, no napriek tomu sme za 2 hodinky vo Váhe a oblúky ku chate sú ešte stále perfektné.

A môžeme špekulovať, čo si dáme na nedeľu. Dračia bránka je najlepší možný spôsob ako sa dostať z dolinky pod Váhou do Zlomísk. Potvrdilo so však, že zlaňák do Zlomísk už je v katastrofálnom stave. Statické lano, ktoré umožňovalo pohodlný prechod je zničené, oplet lana je na viacerých miestach porušený a neodporúčame sa lana pridŕžať ani len smerom hore.

Volíme teda prechod cez Kohútik, ktorý je exponovaný, no zabezpečený reťazami. V zime ich trčí len pár, no aj tak lepšie ako nič. V zásade pohodlne sa prehupneme do Zlomísk a ani nerozmýšľame nad Vysokou, ktorá bude určite rozlyžovaná. Z Ťažkého štítu spadajú k Dračiemu plesu na juh dva žlaby, tak sa spravodlivo rozdelíme a užívame si lyžovačku akurát odmäknutým firnom. Pri plese zvažujeme, či naspäť do Dračieho sedla, no stopy ukazujú priamo dole do Zlomísk popod Dračí hrebeň. Ideme do neznáma a na naše prekvapenie vypíname lyže až pri Popradskom plese.

Dva dni v notoricky známej oblasti, no zase sme spoznali nové možnosti, obohatili sa o nové pohľady a užili si chvíle v nepoznanom teréne. Tatry sú považované za najmenšie veľhory sveta, no poznať ich podrobne nie je až také jednoduché. Zima ešte nepovedala posledné slovo a ja teda ešte špekulujem, do ktorého nepoznaného zákutia sa na Veľkú noc vybrať.

Lukáš Stanzel