Skialp okruh: Temnosmrečianske sedlo - Chalubinského vráta - Rysy

 Z Popradského plesa šliapeme Mengusovskou dolinou popod hrebeň Bášt, Sataňou dolinkou, potom cez Malé Hincovo. Prichádzame ku Hincovmu plesu. Popri ľavom brehu šliapeme ďalej smerom na Čubrinu. Začíname stúpať hore, mierne dozadu a tlačíme sa vľavo popod zrázy Kôprovského štítu. Blížime sa k Temnosmrečianskemu sedlu.

Ani jeden z nás v tomto sedle s lyžami nikdy nebol. Ono sem sa s lyžami vlastne ani veľmi nechodí - iba občas. Aby som bol presnejší, bol som tu predvčerom a v sedle som kopal asi hodinu. Vychádzame hore už na mačkách, dávame dole batohy a pokračujeme v kopaní. Kopaní čoho?! Nuž - vybrali sme sa po stopách jednookého piráta. Chodníčkami divej zveri. Kopeme jak diví, poklad sme nenašli, ale veľký prevej spadol do Temných smrečín. Ešte zakopem lopatou a mááme ho! Poklad, teda vlastne zlaňák sme konečne našli! Môžeme zlaňovať.

Zlaňujem s lyžami na batohu, 60m lano nestačí, potrebujem zlaniť ešte aspoň 10 metrov. Delikátna práca, urobím štand a na záložnej 30m repke zlaním na druhýkrát na miesto, kde sa už dá v pohode stáť na nohách. Chalani zlaňujú za mnou. Tento rok je vo výškach viac snehu ako ten minulý, chýba zase v dolinách.

Zliezame ešte hodný kus strmým žľabom dole. Našťastie je tu súvislý sneh, s čakanom v ruke je to ok.

Mačky vymieňame za lyže a prvý raz v živote lyžujeme z tohto miesta do Temnosmrečianskej doliny. Úžasné pocity v takých známych horách - pre nás tak nové výhľady. Opäť naliepame pásy a po traverze začíname šliapať sme Chalubinského brána. Hmla sťažuje orientáciu, ale triafame sa. Aj tu som prvý raz v živote, a tak výhľady z hranice si vychutnávam o to viac.

Nasleduje parádny zjazd v prašane ku Morskému oku. Popod Mnícha traverzujeme doprava až pod Czarny Staw. Opäť naliepame pásy a vychádzame na morénu. Úžasné výhľady na všetky strany, ale naše oči hypnotizujú iba jeden svah. Ten rovno oproti nám...

Pozerám do mapy - do tej, do ktorej kreslil pred mnohými rokmi jednooký pirát sám osobne. Plánik s nákresom trasy. Okruh plný pokladov. 

Pred nami je strmý mixový svah. Na ľadoch je čerstvý sneh. Sústavou žliabkov a políc by bolo potrebné traverzovať nad zrázmi. Hore to nevyzerá o nič lepšie a záver, ten je úplne záhadný... Ten by sa dal rozlúštiť až priamo na mieste... Asi. Návrat zhora v prípade núdzovej potreby - nemožný.

A čo nás čaká do druhej strany? Veľká neznáma. Sú dve hodiny, slnko už dlhšie pečie na čerstvý sneh. OK, takže nabudúce. Čas ešte nedozrel. Vyšná Kamzíčia štrbina ešte chvíľu počká.

Vydávame sa smerom na Rysy. Na záver parádneho okruhu nás čaká jeden z najtvrdších výšlapov v Tatrách, ale zato bez rizika a v úplnej pohode.

Pot, krv, smiech, slzy, hlad, smäd, kŕče a... Vrchol. 

Hore výhľady... Dosť dobré výhľady... Vidmo... Mraky

Na vrchole presne jeden Poliak, nemusíme štelovať samospúšť. Ďakujeme.

Lukáš pozná zjazd JZ úbočím Rysov dobre, a tak sa ide aj do hmly. Aj tu som prvý raz na lyžiach. Z hmly sa vynárame pri Žabích plesách. 

Super deň. Super Team.

Bohužiaľ predčasný vrchol mojej kratučkej Tatranskej sezonky tohtoročnej.

Martin Bartoň

odtúrované: 28.03.2016

foto: Martin, Lukáš, Elko

poznámka autora: Podrobnejšie a presnejšie info nebolo cieľom tohto článku, uživajte fotky.

poďakovanie: Mišo díky za dôležité info, našli sme ho ;)