Betónová Krivánska Malá Fatra

Je to jednoduché – po vianočných dažďoch poriadny mráz a hrebene našich Fatier sú hneď vhodnejšie pre korčule ako pre lyže. Medzi stromami síce vietor niečo sypké naukladal, ale hrebeňa Krivánskej Malej Fatry medzi Suchým a Osnicou sa to samozrejme netýka. Ten je teraz fajný na pobehovanie v maratónkach, citlivejšie povahy dajme tomu, že nasadia mačiatka. Nevytiahol som ich ale, drsné to bolo a parádne to držalo. To medzi Suchým a Malým Kriváňom, inde asi podobne.

Začal som ale z Turčianskych Kľačian, užil som si betónové lúky nad dedinou a potom betónovú strminu cez Dlhú lúku. Tam to bolo najmenej príjemné, niekde čistý ľad. Veľa ľudí tade chodí, vyšmýkalo sa. Až pod chatou príjemnejšie, lebo betónový sneh.

Traverz Magury do sedla pod Suchým pekne prechodený ako vždy, aj menej betónový, v koľajničke nabrúseného a naukladaného čosi snehu. Ale pri vzájomnom vyhýbaní žiadne obavy zo zaborenia do záveja po pás.

„Južná stena“ Suchého vylízaná, trávy trčia a tam kde nie, betón. Drsný našťastie, zlyžovať by sa to dalo. Na chodníku zato dosť ľadu, tade treba peši opatrne, najmä dolu. Akurát, že fotku nemám, lebo cez sedlo sa mrak prelieval, tak len niečo z toho lesného traverzu:

Potom už hrebeň cez Biele skaly, Stratenec, sedlo Priehyb až na Malý Kriváň parádny na pešiu prechádzku v lodičkách alebo sandálkach - aj technickejšie, strmé úseky zarovnané, bez prepadávania, Pekne po vrchu zasypanej kosovky. Ozaj škoda lyže vláčiť.

Na Malom Kriváni husto a smerom ku Veľkému na pohľad ešte hustejšie, tak som radšej zbehol do ticha po modrej cez Vendovku, do Sučianskej doliny. Menej ľudí tade chodí, tak síce chodník uchodený, hrboľatý, betónový, ale nie šmykľavo ľadový. Aj v strmých pasážach pod „Chvalabohu“. A na Drgovej si auto stojí, ani cenťák nezaborené do toho betónu.

Zaujímavé, že sneh akosi neubúdal postupne, ale zrazu som len klusal po betónovej hline. Ako by uťal. Dole Sučianskou dolinou od Jarolíma by sa potom dalo hádam aj na korčuliach - čistý ľad na ceste, len dve stopy autami vyjazdené. Potom už len cesta podhorím, cez kríky a lúky nazad do Kľačian. Ešte že je to blato na ceste zmrznuté na betón. A na pár miestach tá cesta teraz pripomína skôr bobový tobogán, s dnom bielym a poriadne klzkým. A betónovo tvrdým, samozrejme. No, hádam túto zimu na to ešte niečo napadne.

Rišo Pouš