Donovaly – Chopok alebo jarná opekačka v polke zimy

V polovici februára keď príde jar, to dúfam že nie je ešte posledné slovo, čo zima povedala. Ale dole sa teploty šplhajú nad desinu, tak treba vyššie vyliezť, som si povedal. Ale zas nie príliš, aby ten betón na slnku cez deň trochu povolil. Na to je tento kus hrebeňa priam ideálny, lebo chodník je otočený čiastočne na juh. A na Chopku hlásili cez deň +2 a takmer bezvetrie.

V podstate to aj tak vyšlo. Vyrazil som od busu po pol ôsmej, po čerstvom, tuhom menčestri zjazdovky. Ale už o kúsok vyššie (na Polianke) bola teplota nad nulou, v lese aj trochu zo stromov kvapkalo. Až na Štrosy sa pod nohami striedali mokroty a suchoty podľa slnka a tieňa.

Na lúkach za Kečkou až pod Kozí chrbát glazúra, vyfúkance všelijaké, ale ešte to bolo celkom rovné a tuhé. Na Kozí chrbát už to bolo štrikovanie pomedzi trávu (vyfúkalo, vytopilo ten chrbát poriadne). Zjazd do Hiadeľského sedla = oblúky vo vodnatom firne. Asi 10 cm riediny z utorňajšieho posneženia leží tam na starom ľade.

V lese smerom pod Prašivú ešte sa snažil suchý sneh lepiť na mokré pásy, ale nad lesom to už bolo pred desiatou natavené akurát tak, že by sa dala stopa ťahať aj kolmo hore. Niekto to aj skúšal, predo mnou :-) Držalo to fest.

Celý masív až pod Košarisko bol síce ešte ľadový a poriadne hrkotavý, ale od Sedla pod Skalkou až na Chopok už také jarné optimum – niečo málo čerstvého, vlhkého snehu na starom, ľadovom základe. Rýchla stopa, len v prudších traverzoch sem - tam spodná lyža ustrelila smerom dole, do doliny.

Kde to bolo pod lyžami ešte tuhé, samozrejme, že to bolo poriadne hrboľaté, vyfúkané do tvaru šindľov, žraločích zubov a podobných pásožravých patvarov. Ale chodníček vždy vydupaný pomedzi to. Pešiakmi a snežničiarmi. Ale v podstate väčšina hrebeňa je priechodná aj bez snežníc.

Teplota tiež príjemná jarná, jemne nad nulou, celý deň som šiel bez rukavíc, bez čapice, bez bundy. Aj keď stretol som partiu naloženú poriadne na ťažko, a pritom obalenú „v goráčoch“ aj s kapucňami. A jeden mal aj lyžiarske okuliare! Možno sa radšej potil ako opaľoval :-) Severáčik taký jemný, akurát osviežoval, bez neho by bolo prihorúco.

Pod Latiborskou, Kotliskami aj inými hoľami, a samozrejme okolo Ďurkovej si ľudkovia užívali na juhu jarné oblúky, severy ostávali celý deň (až na pár nasvietených strání) tienisté a suché a žľaby vraj nie ľadové, ale s pevným tuhým snehom. Ešte to tak pár dní hádam vydrží, takže hurá hore, kto môže.

Rišo Pouš