Haute Route cez Poľsko

Je 3:15 ráno a zvoní mi budík. Vonku je samozrejme tma a nikomu by sa nechcelo vstávať tak skoro na vlak. No my sme si na dnes vymysleli parádny prechod, na ktorý sa tešíme už dobré tri týždne. Podmienky sú super a Aladin nám predpovedá krásny slnečný deň, dokonca by sme mali vidieť aj čiastočné zatmenie slnka. Náš dnešný plán: Štrbské pleso – Popradské pleso – Rysy – Morské oko – Chalubinského vráta – Temné Smrečiny – Hlinská dolina – Kôprovské sedlo – Popradské pleso a domov... 

Dnes je veľmi tvrdo, šliape sa nám dobre a preto sme už po ôsmej pri reťaziach na Chatu pod Rysmi. Skúšame najskôr bez mačiek no nepúšťa to, tak ich nahadzujeme. U Viktora dávame povinný čaj, no nezdržujeme sa, lebo toho dnes máme pred sebou ešte veľa. Na Rysoch sme niečo po pol desiatej, odťiaľto nás čaká zjazd k Čiernemu stawu pod Rysmi.

Pre mňa bude test ohňom, lebo 2 dni pred touto akciou som zhodil z lyží starú silvrettu a namontoval v garáži techové viazko - no samozrejme som ho neotestoval ani na zjazdovke. Snáď ho pri zjazde niekde nevytrhnem a nezahučím dole do Poľska... Najprv schádzame na mačkách a potom na naše prekvapenie zisťujeme, že sa dá rampa zlyžovať celkom zhora. Sneh je kadejaký, ja schádzam ešte o dosť nižšie na pešo, kamoš lyžuje odkiaľ sa len dá.  Nezdá sa to, ale sklesali sme okolo 1100 metrov a budeme ich skoro všetky znova musieť nabrať. Traverzujeme svah nad Morským okom ako to len ide, lebo každý výškový meter je škoda strácať. Čaká nás výšlap popod Mnícha do Chalubinského vrát a tak nahadzujeme pásy, zatial lepia v pohode. Pohár čaju z termosky, zamrznutá musli tyčinka na ktorej si idem zuby vylámať a davaj do sedla.

Tesne pod vrchom už začíname cítiť stehná, ale dá sa to vydržať. Ideme o čosi pomalšie ako sme čakali, ale dni sú vcelku dlhé, takže času máme do zotmenia dosť. Lyžovačka z Chalubinského vrát do Temných Smrečín najprv po pritopenom lavínisku a potom dlhý traverz ako to len pustí až na Nižné Temnosmrečinské pleso. Odtiaľ pokračujeme dole do ústia Hlinskej doliny, kde dávame dlhšiu desiatovú prestávku a zisťujeme, že s čajom je to riadne na doraz.

No čo, dolina je sčasti v tieni, aspoň nám nebude horúco. Hore Hlinskou sa zo začiatku ide dobre, ale tak od polovice obidvaja chytáme riadnu krízu, totálny odpal a sme radi že sa navzájom dokopeme až do Nižného Kôprovského sedla. Tam dojedáme posledné kúsky čokolády a sme radi, že strhnuté pásy už dnes nebudeme musieť lepiť. Ešte nás čaká zjazd tvrdým žlabom, čo by vôbec nebol problém, keby som na nohách nemal 3 roky nenabrúsené papundekle... Nejako to schádzam a obaja sme radi, že sme radi. Pred nami je už len zjazd po chodníku na Popradské pleso a odtiaľ po ceste dole.

Ak by som to mal celé zhrnúť, tak to bol parádny skialpový prechod, rozhodne náš najkrajší a to hlavne preto, že to bolo niečo nové a hlavne v miestach, kde máte dolinu len pre seba. Viazanie som našťastie nevytrhol a zatmenie slnka sme ani vôbec nezaregistrovali, keďže sme na to počas dňa úplne zabudli. Celá táto sranda merala zhruba 29 kilometrov, nastúpali sme niečo málo cez 3050 metrov a trvalo nám to 12,5 hodiny.

Martin P.,  Martin S.