Skialp: Sulden - Hochjochbivak a späť 17.03.2009

Passo di Cedec 3238m. - Col Pale Rosse 3375m. - Cima della Miniera 3405 - Hochjoch 3520m. - Passo dell°Ortles 3352m. a nazad: C. dMiniera, C.Pale Rosse, Janingerscharte 3326m. - Sulden, cca 10,5 hod.

Skialpová túra, ktorú som absolvoval pred vyše 13. rokmi počas môjho sedemročného sezónneho pracovného pôsobenia v Suldene (taliansky Solda). Nespracoval som ju najskôr pre nedostatok času a hlavne krátko po nej sa mi podarila akcia Gipfelsturmer, z ktorej tu je nielen podrobný report ale mal som ju spracovanú aj do premietania odprezentovaného na rôznych miestach Slovenska.

Priznám sa, že niektoré detaily túry si už po rokoch nepamätám a tak neviem s istotou povedať či som vyštartoval na lyžiach zo Suldenu alebo som si pomohol lanovkou. V každom prípade z hornej stanice lanovky by som v takomto prípade musel veľa traverzovať a tá úspora času tu nebola až taká výrazná.

Prvú fotku som urobil až po zlyžovaní Cedecpassu na druhú stranu smer chata Pizzini. Našťastie ku fotkám sú časové údaje a tak viem, že bolo cca 11:30. Pamätám si, že to bola spontánna túra, improvizovanie a neustále vyhodnocovanie počasia a podmienok.

Čím som išiel ďalej, tým bolo jasné, že návrat bude ťažší. Po prvom zjazde som nalepil pásy a popod Konigspitze som traverzoval do sedla Pale Rosse. Terén tu je krásny, v ten deň som mal asi 20cm čerstvého snehu. Ľudí som videl ako vystupujú na Konigspitze ale na mojej trase som nestretol žiadnych.

Zo sedla Pale Rosse po krátkom zjazde som opät nalepil pásy a pomocou starej stopy som trafil správny smer na vrchol Cima della Miniera. Tu na vrchole som sa o 13:00 rozhodoval čo ďalej, zvažoval som návrat keď som našiel fixné laná vedúce ďalej...

Pokračoval som, na mačkách som zostúpil, pripol lyže a v dobrých snehových podmienkach rýchlo lyžoval ďalej. Smeroval som po starom ľadovci, po rozľahlých pláňach do sedla Hochjoch. Vedel som, že je v ňom bivak a rovnako som vedel, že sa odtiaľ dá pomerne jednoducho vytúpiť na Monte Zebrú. V tom čase už posledný významný vrchol v okolí kde som ešte nebol...

Hochjoch 3520m. (14:50) - prichádzam do sedla ku bivaku. Rýchlejšie to bohužiaľ nešlo, zostup na mačkách, manipulácie s výstrojou a neustále prešlapávanie stopy si vzalo svoje. Vrchol Monte Zebrú sa aj tak začína haliť do hmly a tak je rozhodovanie ľahšie. Obzerám bivak a hlavne zrázy vedúce na ľadovec pod Ortlerom v smere k Suldenu. Keby sa mi tadiaľto podarilo zísť, tak by som už len zlyžoval do Suldenu a spravil okruh okolo kopcov Konigspitze a Monte Zebrú.

Pozerám dole z viacerých uhlov a nemám dobrý pocit. Je to strmé a nevidieť nikde celú líniu, žlabíky končia skalnými zrázmi, lybyrint (foto galérka) aj kvalita snehu je veľmi otázna. Rozhodujem sa pre návrat tou istou trasou, tam to už poznám a viem, že to pôjde. Rovnako ale viem, že to bude makačka až do tmy...

Pri zjazde od bivaku ale ešte odbočím z mojej trasy a odskočím si do Passo dell°Ortles 3352m. Záver výstupu vedie po suti bez snehu. Zhora si fotím výhľady na druhú stranu. (15:30) Dalo by sa tu zlyžovať dole do Trafoia a ukončiť tak oficiálnu trasu okruho okolo Ortlera. Zjazd ľadovcom je pre mňa ale veľkou neznámou, budú tam zrejme aj trhliny a nevidím nielenže nikoho ale ani žiadne stopy.

Vraciam sa po suti späť ku lyžiam a napájam sa na moju stopu. Vraciam sa späť cez Cima della Miniera a Col Pale Rosse. Pod Cedecpassom sa rozhodujem, že traverznem kúsok ďalej (18:00) a vystúpam svahom osvetleným zapadajúcim slnkom do Janingerscharte, dôverne známeho sedla pod Suldenspitzom. Zjazd odtiaľ už poznám naspamäť. Detaily návratu si nepamätám ale do zotmenia to bolo na pohodu.

A na záver už iba dodám, že táto túra viedla po trase oficiálneho okruhu okolo Ortlera. Skialpového prechodu naplánovaného na tri dni s prespaním na chatách Casati a Quinto Alpini s ukončením v Trafoi. V podstate sa nejde celý okruh na lyžiach, z Trafoia je potrebné sa vrátiť do Suldenu busom alebo autom.

Táto skialpová oblasť ale ponúka oveľa viac možností a kombinácií ako len táto túra...

A úplne na záver ešte špeciálne poďakovanie Elkovi, vďaka ktorému som si na túto túru spomenul a zistil, že ju nemám spracovanú na Vetromagu ;)

Martin Bartoň