Skialpinizmus: Pachove Nízke Tatry Nonstop

Nízke Tatry sú pohorie priam predurčené na hrebeňové prechody. Zatiaľ čo v lete sa už na trase Telgárt - Donovaly preháňajú "stíhači" a traťový rekord dvojice Homola/Daňo je 14:41hod., tak v zime na lyžiach je situácia trošku iná.

Hrebeň Nízkych Tatier išlo množstvo skialpinistov rôznymi spôsobmi. Bežne sa chodí za dva, za tri dni. Ísť tento 100 km dlhý hrebeň s prevýšením 5500 metrov na lyžiach s prenocovaním za dva dni je veľmi pekný skialpový podnik. My si tu dnes ale predstavíme jeden trošku netypický výlet, alebo skôr úlet.

Pacho (Pavol Bičian) je človek zžitý s týmto hrebeňom. Pracoval asi 20 rokov na vysielači na Kráľovej holi a teraz je ešte stále na hrebeni v podobnej práci na Chopku. Hrebeň pozná veľmi dobre, pravidelne sa zúčastňuje bežeckého maratónu Trangoška - Donovaly a má za sebou napríklad aj víťazstvo na skialpinistickom maratóne Čertovica - Donovaly, ktorý bol kedysi organizovaný ako preteky dvojíc.

17. 02. 2001: Kráľova Hoľa - Donovaly, skialp nonstop za 14h 52min

                         cca 4500 v. m. prevýšenie, cca 95km dĺžka

Pachovými slovami:

Na hrebeni som prežil veľkú časť môjho života. Veľmi často som napríklad po turnuse na Kráľovej holi zbalil batoh a voľné dni išiel stráviť na Chopok. Skialpinizmus je moja hlavná zimná aktivita. Dlhé roky som sa mu venoval aj pretekovo. Myšlienka prejsť hrebeň na jeden záťah bola len akýmsi prirodzeným vyústením týchto aktivít.

Vedel som, že by to nemal byť problém. Veľkú úlohu hrajú podmienky. Tie treba naozaj vystihnúť optimálne. Za tie dlhé roky strávené na hrebeni v komunite podobne orientovaných ľudí som sa ale nestretol s človekom, kto by to bol skúšal podobným spôsobom. Najväčším problémom pre mňa bola logistika: prejdem hrebeň, prídem na Donovaly a čo potom?

Až sa mi raz pri dlhých diskusiách v práci na Kráľovej holi ponúkol jeden kolega: "Vezmem ti auto po smene, pôjdem domov do Bystrice a večer prídem po teba na Donovaly!" Takúto ponuku som už nemohol odmietnuť, hlavne keď som vedel, že pred pár dňami boli podmienky výborné.

Deň pred prechodom som využil pauzu v robote a vybehol si s lyžami na hrebeň. To čo som uvidel ma vôbec nepotešilo. Po oteplení sneh zmizol. V lese bolo veľa konárikov a ihličia. Jednoducho bolo to zlé. Chcel som celú akciu stopnúť, ale kolega už bol s mojím autom v Bystrici. Zajtra končím a čo teraz? Sakra!

Vyrazil som ráno o 6:30. (Hovorí Pacho, listujúc v denníčku. Má ich po rokoch všetky odložené. Každý deň, každú túru poctivo zapísanú.) Nespal som veľa, len pár hodín. V noci som mal totiž službu.

Úsek Kráľova Hoľa - Čertovica mi trval 5h 55min. Podmienky neboli dobré. musel som ísť aj úseky pešo s lyžami v rukách. Pri prestávkach som stopky nevypínal. Pri takýchto podujatiach ma zaujíma len celkový čas.

Z Čertovice mi to na Chopok trvalo 2h 25 minút. Tu som už videl, že mám oproti pôvodnému plánu meškanie a tak som sa zastavil na Kamennej chate. Zjedol som polievku. Napil som sa. A hlavne som zatelefonoval kamarátovi, že na Donovaly prídem neskôr, nech ma tam zbytočne nečaká. Nemal som so sebou telefón. Takéto veci som vtedy vôbec nepoužíval.

Úsek Kamenná chata - Donovaly mi trval 6h 32 min vrátane prestávky na chate. Oproti pôvodnému plánu som bol výrazne pomalší. Na hrebeni boli zlé podmienky. Miestami vodný ľad. Na Prašivej som už išiel na mačkách. Podmienky boli zlé a tak som celé klesanie do Hiadeľského sedla zišiel na mačkách. To už bola dávno tma.

V tých časoch sme o kvalitných diódových čelovkách ešte nechyrovali. Nemal som v poriadku baterky v čelovke a tak už zakrátko som sa ocitol bez svetla.

"Trafím to vôbec potme?" pýtal som sa sám seba a rozmýšľal, či nezbehnem radšej dole do Korytnice. Ale čo tam dole? Ako dám vedieť kamošovi, ktorý bude čakať na Donovaloch? Tak som sa vybral dobre známym chodníkom cez Kozí chrbát. Nakoniec sa mi to podarilo prejsť aj potme.

Celkový čas na Donovaloch mi stopky ukázali: 14:52 hod. Bol som tam o pol desiatej večer. Toto bol môj jediný pokus, pri ktorom som hrebeň prešiel celý. Nehodnotím ho ako veľmi úspešný, lebo si myslím, že za dobrých podmienok by sa to dalo ísť ešte o pár hodín rýchlejšie.

Takto skromne Pacho uzatvára svoje rozprávanie. Obaja sa zhodujeme, že napriek našej snahe sme sa za tie roky nestretli s prípadom, že by sa o to niekto úspešne pokusil takýmto nonstop spôsobom.

Pri rozhovore s Pachom si spomínam aj na naše pokusy s Marcelom Košárom. Išli sme opačným smerom z Donovalov a oba pokusy (jeden aj s Mikim Knižkom) sme skončili na Čertovici.

Podľa Pachovho rozprávania prepísal Martin Bartoň

Zaujímavosť na záver:

Počas rozhovoru sme si s Pachom pospomínali aj na jeho ojedinelý výlet do Álp.

Už pred veľa rokmi do nich raz vyrazil sám, keďže všetci parťáci mu nakoniec odriekli. Najzaujímavejšou túrou, ktorá sa mu podarila, bol výstup na Mont Blanc štýlom zo Chamonix (1200) s lyžami na vrchol (4808), zlyžoval severnou stenou dole cez Bossonský ľadovec, najedol sa na chate Gran Mulet a ešte večer zišiel naspäť do Chamonix...

Celá sranda mu trvala asi 11 a pol hodiny, pričom zo Chamonix na vrchol to bolo 6:38. Potom, ako už sám povedal, si vychutnával jeden z tých "lepších" dní a dole sa moc neponáhľal...